Piatok- 8.7.2011
Do športovej haly som (Rainy) prišiel, poriadne nabalený, už okolo 8:15 a chvíľu po mne dorazila aj Nana a organizátori Natália s Dávidom, s ktorými sme hneď zavesili bannery a prilepili plagáty od sponzorov, ako aj rôzne infoletáky k meetingu. Po chvíli sa Nana vybrala značiť cestu do haly, pomocou kriedy a navigačných šípok. O niečo neskôr sa k nám pridali aj organizátori Janči, Dyžo (fotograf), Sisi (fotograf), Maroš (DJ) a Mišo (DJ), s ktorými sme začali skladať kladiny a bariéry od hasičov. Tie sme do haly doviezli už vo štvrtok, spolu s ostatnými prekážkami. Počas skladania k nám dorazili Red Bull-y a po pár minútach aj organizátorky Katka s Mirkou a jej otcom, ktorí nám doviezli minerálky. Baby sa vybrali pomáhať Nane so značením cesty a my ostatní sme pracovali na spotoch. Po poskladaní prekážok od hasičov sme začali montovať lešenia a zbíjať palety,pripravovať registračný pult, ozvučenie a ja som začínal veriť, že to nakoniec nebude až také zlé. Už niečo pred 14:00, keď sme dokončovali výrobu kociek z paliet a hrázd z lešení, začali prichádzať prví traceuri, ktorí sa okamžite vrhli na spoty, napriek tomu, že piatok mal byť pôvodne venovaný relaxu. Ani viacerí organizátori však tomu nedokázali odolať a tak sa v hale začalo skákať. Veľmi ma potešilo, že som sa po dlhšej dobe stretol so známymi a aj menej známymi traceurmi z celého Slovenska a myslím, že som nebol jediný. Okolo 20:00 už bola hala zaplnená asi 100-vkou traceurov a nastal čas, aby som povedal pár slov na úvod. Išlo hlavne o nudné, organizačné veci. Približne o 20:45 sme sa so skupinkou asi 35 traceurov vybrali na prechádzku mestom, pričom sme ľuďom rozdávali infoletáčiky o našom podujatí a keď bolo treba, Kocúr neváhal a niečo im aj predviedol :D Do haly sme sa vrátili niekedy po 22:00, značne unavení. Už tam na nás čakali aj Sonny a ďalší traceur z ARTE CREW s priateľkami, ktorí trénovali na spotoch. Našli sme im tichú miestnosť - dámske šatne, kde sa zložili a potom sa vybrali na nákup do hypermarketu TESCO. Po návšteve spŕch a krátkom jazykovom okienku s Hanzim sme začali zhasínať svetlá a snažili sme sa decká dostať do spacákov, čo sa však ukázalo ako veľký problém :D Keď sa ARTECREW vrátili z nákupu, zamkli sme halu a pokúšali sme sa ukľudniť hlučných a neustále trénujúcich traceurov :D
Nočný útok
Okolo polnoci sa z jedného rohu haly začali ozývať hlasné a dosť prehnané nadávky, tak som vyšiel zo spacáku a vybral som sa tam.Keď som však začul, ako do okien vrážajú kamene, bolo mi jasné, že ten hluk neprichádzal z haly, ale z vonku. Ihneď som volal na políciu, ktorá k hale poslala hliadku. Hneď ako som však zložil mobil, začul som zarinčanie skla. Skala alebo päsť jedného z tých idiotov rozbila sklenenú tabuľu vo dverách a čo bolo najhoršie, rovno nad spiacimi traceurmi. To som už vytáčal políciu znova. Mali sme ich vraj počkať pred Športovým gymnáziom, ale sám som von ísť nechcel, takže sa pridalo aj pár odvážlivcov. Pri hale hliadkovali traja policajti s baterkami a samopalmi. Mali sme šťastie, že jeden z traceurov cez okno videl do tváre dvom zo štvorice chalanov, ktorí to napáchali a poznal ich mená, takže sme ich udali polícii. Keď sme sa vrátili do haly, pár traceurov už znova skákalo na spotoch :D My sme zatiaľ išli prekryť rozbité okno a pozametať sklo. Keď sme si po tomto incidente ľahli, v hale bolo oveľa tichšie ako dovtedy.
Sobota- 9.7.2011
Noc z piatka na sobotu sa spalo len minimálne, ja vôbec :D Mohlo za to nepohodlie v hale, netolerantnosť niektorých traceurov a možno aj očakávanie sobotného tréningu. Už niečo po 4:00 totiž začali decká znovu skákať, tak som sa ich snažil trochu krotiť, kým ostatní spali. O 7:30 už boli hore všetci a po rannej hygiene sa vybrali na nákup raňajok. O 8:45 sme opustili halu a vybrali sme sa do parku pod Pamätníkom SNP. Keď som vyšiel hore schodmi a obzrel som sa, videl som obrovskú masu traceurov na mieste, na ktorom s Banskobystričanmi trénujeme každý týždeň - bol to nádherný pohľad :) V parku sa k nám pridalo aj niekoľko ninjov z Banskej Bystrice. Začali sme dvomi kolečkami okolo parku a potom sme pokračovali strečingom na tráve v parku, ktorý bol v Dodkeho réžii. Po ňom nastúpili ARTE CREW a ich tréning v štýle PARKOUR GENERATIONS (výskoky, podliezačky, výdrž v kliku...), ktorý nás totálne vyčerpal, navyše, celý čas pražilo slnko a voda sa nám preto míňala veľmi rýchlo. Nasledovala teda krátka prestávka v tieni Pamätníka SNP, po ktorej sa začali kondično - silové cvičenia na schodoch (po štyroch dole schodmi, s partnerom na chrbte hore schodmi, s partnerom na chrbte dole schodmi, po štyroch hore schodmi...). Po cvičeniach na schodoch sme sa presunuli na betónové kocky v parku, kde sa trénovali najmä precízy a flipy, ale Sonny niektorým deckám ukazoval rôzne techniky na strome. Mňa už v parku čakali redaktori Markízy, Nového Času, MY a portálu Bystrica24.sk, ktorí si chceli natočiť schádzanie schodov na rukách, tak som zavolal Dodkeho s Johnnym a išli sme na to. Potom si ešte nafotili a natočili pár skokov na betónových prekážkách v parku a urobili so mnou a s Hanzim krátky rozhovor o parkoure, freerune a prirodzenej metóde tréningu. Markíza nanešťastie stihla natočiť aj Zonyho zranenie - rozrazenú nohu, kvôli ktorej ho museli Mirka s Katkou odviezť do nemocnice, aby mu ju zaštichovali. Okolo 11:45 sme sa vyčerpaní vracali do haly, kde sa decká naobedovali a rozdali sme im RedBully, aby doplnili sily. S menším oneskorením dorazil aj Cionn, Andy a ďalší traceur a traceuese z Rakúska. V pláne som mal workshopy a spoločný tréning na spotoch, ale od tohoto som ustúpil z viacerých dôvodov: nezáujem skúsenejších traceurov o vedenie workshopov, únava traceurov a minimálna účasť verejnosti, ktorá mohla byť spôsobená aj tým, že v rovnakom čase sa v Banskej Bystrici konali ďalšie dve zaujímavé športové podujatia. Napriek tomu som si sadol k mikrofónu a snažil som sa povedať aspoň niečo o parkoure, freerune a o rôznych technikách, pričom ich traceuri predvádzali, čo ma veľmi potešilo. Celé poobedie sa potom trénovalo individuálne, premietali sme parkourové videá a dokument Project: Pilgrimage, pričom Cionn s Andym viedli vlastný workshop o freerunových technikách, ktorým zaujali väčšinu traceurov v hale. Niečo po 18:00 vystúpila rapová skupina Lepšie Časy zo Zvolena, ktorej vystúpenie bolo ale pokazené našim nedostatočným ozvučením, čo ma dosť mrzelo. O 18:45 som začal žrebovať a vyhlasovať 25 víťazov tomboly, v ktorej boli zaujímavé predmety od našich sponzorov. Dozvedeli sme sa, že reportáž o našom podujatí má byť v TN na Markíze už dnes večer a tak sme na notebooku rýchlo zapli správy a premietali sme ich na stenu. Z reportáže sme boli viacerí dosť sklamaní, keďže v nej neukázali žiadne zábery z haly, kde sa robil aj flow, alei ba skákanie sált v parku a aj môj komentár postrihali dosť zavádzajúco. Nasledovala spoločná fotka v tričkách meetingu a potom sa pokračovali v individuálnom tréningu na spotoch a premietaní videí, tentoraz Parkour Tour Daniela Ilabacu. Večer som si ešte raz sadol k mikrofónu, aby som všetkým poďakoval a porozprával sa s traceurmi o budúcnosti parkouru na Slovensku. Bolo mi však veľmi ľúto, že si Andy poobede zranil nohu, a preto museli aj s Cionnom odcestovať už večer. Halu, v ktorej bolo narozdiel od včerajška riadne veľa hmyzu, sme zamkli niekedy po 23:00 a väčšina z nás si ľahla spať, keďže sme boli po dvoch náročných dňoch a prebdenej noci poriadne unavení.
Nedeľa- 10.7.2011
Ráno som sa zobudil niekedy po 4:30, pretože zopár traceurov odchádzalo skorším vlakom a musel som im odomknúť halu. Potom som len tak sedel na lavičke a sledoval, ako všetci do jedného spia a pochrapkávajú :D Túto noc sme sa vyspali oveľa lepšie, keďže sme mali čo dospávať. V priebehu doobedia sme sa postupne lúčili s traceurmi a rozoberali sme spoty. V hale skákalo už iba zopár traceurov a po poobednom vlaku do Bratislavy nás tam už nezostalo viac ako 12. Okolo 14:00, keď už v hale neboli žiadne prekážky, tam nečakane prišli manželia, ktorý chceli vidieť náš tréning. Pomýlili sa a namiesto soboty prišli v nedeľu. Neváhali sme, doniesli sme späť jednu kocku z paliet, na ktorej sme im demonštrovali rôzne techniky a rozprávali sme im o parkoure, takže nakoniec ani oni nedochádzali sklamaní. V hale s nami zostal ešte jeden zahraničný hosť, Poliak Jan, ktorému sme spríjemnili čakanie na odvoz do Poľska prechádzkou mestom a debatovaním o rôznych metódach tréningu a poľskej parkourovej scéne. Po návrate do haly sme odviezli palety a odprevadil som Jana na miesto, kde ho malo čakať auto. Z haly sme si potom vyniesli všetky veci, okrem prekážok, ktoré sme odvážali aj v pondelok, naložili sme sa do auta a ja som otočil kľúčikom na vchodových dverách do haly. Tým sa pre mňa skončili tri dni, kedy som si žil svoj sen a dúfam, že som nebol jediný. V mene všetkých organizátorov vám chcem poďakovať za to, že ste prišli do Banskej Bystrice a vytvorili tak najväčšie parkourové podujatie na Slovensku. Už teraz mi všetci veľmi chýbate, pretože hoci parkour nie je kolektívny šport, existuje v ňom silný "rodinný" duch a človek si tak ľahko nachádza nových priateľov, s ktorými prežíva tie najlepšie zážitky :)
PS: Myslím, že podobné podujatie by sa ešte určite malo niekedy zopakovať, na tom sa asi zhodneme viacerí. V Banskej Bystrici sme si vytvorili dobré zázemie, keďže máme k dispozícii halu, prekážky od hasičov, oveľa viac lešení, ako sme použili a šikovných organizátorov, najmä Dávida s Natáliou. Treba ho však dobre zorganizovať, aby bolo aspoň o čosi lepšie, ako to tohtoročné. Neunáhlite sa s tým preto prosím a keď už začnete niečo plánovať, kľudne sa mi ozvite a ja vám dodám potrebnú dokumentáciu a rady. Každopádne, veľmi ma dojalo to, že ste mi pri lúčení sa viacerí povedali, ako sa vám na tomto podujatí páčilo a že sa naň tešíte aj o rok :D Podobne reagovalo aj vedenie školy, keď som im zaplatil za halu :D Ja budem mať asi dosť starostí so školou, ale ak by sme dátum stanovili napríklad na august... Nikdy nehovor nikdy... :)
SLK