Piatok- 8.7.2011
Do športovej haly som (Rainy) prišiel, poriadne nabalený, už okolo 8:15 a chvíľu po mne dorazila aj Nana a organizátori Natália s Dávidom, s ktorými sme hneď zavesili bannery a prilepili plagáty od sponzorov, ako aj rôzne infoletáky k meetingu. Po chvíli sa Nana vybrala značiť cestu do haly, pomocou kriedy a navigačných šípok. O niečo neskôr sa k nám pridali aj organizátori Janči, Dyžo (fotograf), Sisi (fotograf), Maroš (DJ) a Mišo (DJ), s ktorými sme začali skladať kladiny a bariéry od hasičov. Tie sme do haly doviezli už vo štvrtok, spolu s ostatnými prekážkami. Počas skladania k nám dorazili Red Bull-y a po pár minútach aj organizátorky Katka s Mirkou a jej otcom, ktorí nám doviezli minerálky. Baby sa vybrali pomáhať Nane so značením cesty a my ostatní sme pracovali na spotoch. Po poskladaní prekážok od hasičov sme začali montovať lešenia a zbíjať palety,pripravovať registračný pult, ozvučenie a ja som začínal veriť, že to nakoniec nebude až také zlé. Už niečo pred 14:00, keď sme dokončovali výrobu kociek z paliet a hrázd z lešení, začali prichádzať prví traceuri, ktorí sa okamžite vrhli na spoty, napriek tomu, že piatok mal byť pôvodne venovaný relaxu. Ani viacerí organizátori však tomu nedokázali odolať a tak sa v hale začalo skákať. Veľmi ma potešilo, že som sa po dlhšej dobe stretol so známymi a aj menej známymi traceurmi z celého Slovenska a myslím, že som nebol jediný. Okolo 20:00 už bola hala zaplnená asi 100-vkou traceurov a nastal čas, aby som povedal pár slov na úvod. Išlo hlavne o nudné, organizačné veci. Približne o 20:45 sme sa so skupinkou asi 35 traceurov vybrali na prechádzku mestom, pričom sme ľuďom rozdávali infoletáčiky o našom podujatí a keď bolo treba, Kocúr neváhal a niečo im aj predviedol :D Do haly sme sa vrátili niekedy po 22:00, značne unavení. Už tam na nás čakali aj Sonny a ďalší traceur z ARTE CREW s priateľkami, ktorí trénovali na spotoch. Našli sme im tichú miestnosť - dámske šatne, kde sa zložili a potom sa vybrali na nákup do hypermarketu TESCO. Po návšteve spŕch a krátkom jazykovom okienku s Hanzim sme začali zhasínať svetlá a snažili sme sa decká dostať do spacákov, čo sa však ukázalo ako veľký problém :D Keď sa ARTECREW vrátili z nákupu, zamkli sme halu a pokúšali sme sa ukľudniť hlučných a neustále trénujúcich traceurov :D

Nočný útok

Sobota- 9.7.2011
Noc z piatka na sobotu sa spalo len minimálne, ja vôbec :D Mohlo za to nepohodlie v hale, netolerantnosť niektorých traceurov a možno aj očakávanie sobotného tréningu. Už niečo po 4:00 totiž začali decká znovu skákať, tak som sa ich snažil trochu krotiť, kým ostatní spali. O 7:30 už boli hore všetci a po rannej hygiene sa vybrali na nákup raňajok. O 8:45 sme opustili halu a vybrali sme sa do parku pod Pamätníkom SNP. Keď som vyšiel hore schodmi a obzrel som sa, videl som obrovskú masu traceurov na mieste, na ktorom s Banskobystričanmi trénujeme každý týždeň - bol to nádherný pohľad :) V parku sa k nám pridalo aj niekoľko ninjov z Banskej Bystrice. Začali sme dvomi kolečkami okolo parku a potom sme pokračovali strečingom na tráve v parku, ktorý bol v Dodkeho réžii. Po ňom nastúpili ARTE CREW a ich tréning v štýle PARKOUR GENERATIONS (výskoky, podliezačky, výdrž v kliku...), ktorý nás totálne vyčerpal, navyše, celý čas pražilo slnko a voda sa nám preto míňala veľmi rýchlo. Nasledovala teda krátka prestávka v tieni Pamätníka SNP, po ktorej sa začali kondično - silové cvičenia na schodoch (po štyroch dole schodmi, s partnerom na chrbte hore schodmi, s partnerom na chrbte dole schodmi, po štyroch hore schodmi...). Po cvičeniach na schodoch sme sa presunuli na betónové kocky v parku, kde sa trénovali najmä precízy a flipy, ale Sonny niektorým deckám ukazoval rôzne techniky na strome. Mňa už v parku čakali redaktori Markízy, Nového Času, MY a portálu Bystrica24.sk, ktorí si chceli natočiť schádzanie schodov na rukách, tak som zavolal Dodkeho s Johnnym a išli sme na to. Potom si ešte nafotili a natočili pár skokov na betónových prekážkách v parku a urobili so mnou a s Hanzim krátky rozhovor o parkoure, freerune a prirodzenej metóde tréningu. Markíza nanešťastie stihla natočiť aj Zonyho zranenie - rozrazenú nohu, kvôli ktorej ho museli Mirka s Katkou odviezť do nemocnice, aby mu ju zaštichovali. Okolo 11:45 sme sa vyčerpaní vracali do haly, kde sa decká naobedovali a rozdali sme im RedBully, aby doplnili sily. S menším oneskorením dorazil aj Cionn, Andy a ďalší traceur a traceuese z Rakúska. V pláne som mal workshopy a spoločný tréning na spotoch, ale od tohoto som ustúpil z viacerých dôvodov: nezáujem skúsenejších traceurov o vedenie workshopov, únava traceurov a minimálna účasť verejnosti, ktorá mohla byť spôsobená aj tým, že v rovnakom čase sa v Banskej Bystrici konali ďalšie dve zaujímavé športové podujatia. Napriek tomu som si sadol k mikrofónu a snažil som sa povedať aspoň niečo o parkoure, freerune a o rôznych technikách, pričom ich traceuri predvádzali, čo ma veľmi potešilo. Celé poobedie sa potom trénovalo individuálne, premietali sme parkourové videá a dokument Project: Pilgrimage, pričom Cionn s Andym viedli vlastný workshop o freerunových technikách, ktorým zaujali väčšinu traceurov v hale. Niečo po 18:00 vystúpila rapová skupina Lepšie Časy zo Zvolena, ktorej vystúpenie bolo ale pokazené našim nedostatočným ozvučením, čo ma dosť mrzelo. O 18:45 som začal žrebovať a vyhlasovať 25 víťazov tomboly, v ktorej boli zaujímavé predmety od našich sponzorov. Dozvedeli sme sa, že reportáž o našom podujatí má byť v TN na Markíze už dnes večer a tak sme na notebooku rýchlo zapli správy a premietali sme ich na stenu. Z reportáže sme boli viacerí dosť sklamaní, keďže v nej neukázali žiadne zábery z haly, kde sa robil aj flow, alei ba skákanie sált v parku a aj môj komentár postrihali dosť zavádzajúco. Nasledovala spoločná fotka v tričkách meetingu a potom sa pokračovali v individuálnom tréningu na spotoch a premietaní videí, tentoraz Parkour Tour Daniela Ilabacu. Večer som si ešte raz sadol k mikrofónu, aby som všetkým poďakoval a porozprával sa s traceurmi o budúcnosti parkouru na Slovensku. Bolo mi však veľmi ľúto, že si Andy poobede zranil nohu, a preto museli aj s Cionnom odcestovať už večer. Halu, v ktorej bolo narozdiel od včerajška riadne veľa hmyzu, sme zamkli niekedy po 23:00 a väčšina z nás si ľahla spať, keďže sme boli po dvoch náročných dňoch a prebdenej noci poriadne unavení.

Nedeľa- 10.7.2011
Ráno som sa zobudil niekedy po 4:30, pretože zopár traceurov odchádzalo skorším vlakom a musel som im odomknúť halu. Potom som len tak sedel na lavičke a sledoval, ako všetci do jedného spia a pochrapkávajú :D Túto noc sme sa vyspali oveľa lepšie, keďže sme mali čo dospávať. V priebehu doobedia sme sa postupne lúčili s traceurmi a rozoberali sme spoty. V hale skákalo už iba zopár traceurov a po poobednom vlaku do Bratislavy nás tam už nezostalo viac ako 12. Okolo 14:00, keď už v hale neboli žiadne prekážky, tam nečakane prišli manželia, ktorý chceli vidieť náš tréning. Pomýlili sa a namiesto soboty prišli v nedeľu. Neváhali sme, doniesli sme späť jednu kocku z paliet, na ktorej sme im demonštrovali rôzne techniky a rozprávali sme im o parkoure, takže nakoniec ani oni nedochádzali sklamaní. V hale s nami zostal ešte jeden zahraničný hosť, Poliak Jan, ktorému sme spríjemnili čakanie na odvoz do Poľska prechádzkou mestom a debatovaním o rôznych metódach tréningu a poľskej parkourovej scéne. Po návrate do haly sme odviezli palety a odprevadil som Jana na miesto, kde ho malo čakať auto. Z haly sme si potom vyniesli všetky veci, okrem prekážok, ktoré sme odvážali aj v pondelok, naložili sme sa do auta a ja som otočil kľúčikom na vchodových dverách do haly. Tým sa pre mňa skončili tri dni, kedy som si žil svoj sen a dúfam, že som nebol jediný. V mene všetkých organizátorov vám chcem poďakovať za to, že ste prišli do Banskej Bystrice a vytvorili tak najväčšie parkourové podujatie na Slovensku. Už teraz mi všetci veľmi chýbate, pretože hoci parkour nie je kolektívny šport, existuje v ňom silný "rodinný" duch a človek si tak ľahko nachádza nových priateľov, s ktorými prežíva tie najlepšie zážitky :)

Nahlásiť zneužitie Viac informácií