PARKOUR MEETING BANSKÁ BYSTRICA 2013 - REPORT
Od
5.7.2013 do 8.7.2013 prebiehal v Banskej Bystrici už tretí ročník
najväčšieho medzinárodného stretnutia parkouristov na Slovensku
s názvom PARKOUR MEETING BANSKÁ BYSTRICA 2013. Zúčastnilo sa ho
presne 150 parkouristov zo Slovenska, Česka, Poľska, Nemecka a
Talianska, odkiaľ pochádzali tohtoroční hostia Filippo Coen, Gian
Marco Oddo a Matteo Gabusi. Tých na našu akciu vyslal tím KRAP.
Ako toto podujatie prebiehalo a v čom sa líšilo od toho
predchádzajúceho, si môžte prečítať v nasledovnom reporte,
očami Rainyho (Jakub Forgács).
Dávid,
Natália, Katka, Evka a ja sme meeting riešili už od jesene 2012,
ale aktívne prípravy sa spustili až začiatkom roka. Najskôr nás
potrápili problémy so zrušeným prenájmom haly Športového
gymnázia, v ktorej prerábali povrch - tartan a keďže iná
alternatíva nebola, meeting sme museli pripraviť na zimnom
štadióne, v tréningovej hale B, v ktorej mimochodom netiekla ani
teplá voda. Kľúčovým boli práve posledné dni pred akciou, kedy
sme museli zabezpečiť halu. V stredu
3.7.2013 zvážali
decká s Dyžovým autom vybavenie z rôznych telocviční v meste,
aby sme zimný štadión dokázali na parkourovú akciu čo najlepšie
pripraviť. Keďže som v tom čase pracoval, ostatných
organizátorov som podporoval len na telefóne, ako spojka.
Štvrtok
4.7.2013 bol
pre nás kľúčovým. Čakal nás totiž dovoz ostatných - väčších
prekážok a začiatok príprav v hale. Hneď ráno sme s Natáliou
zbehliu po bagety pre dobrovoľníkov. Pred zimným štadiónom som
sa okolo 9:00 stretol s niekoľkými z nich, s ktorými sme prešli
ku firme Gindl, ktorá nám požičala lešenia. Ostatní
dobrovoľníci - chalani zo SFF čakali s Katkou pri zimnom štadióne.
Dávid prišiel s Evkiným bratom Leom do Gindlu a naložili sme
lešenia. Potom sa Dávid ponáhľal chystať prekážky z Gymnázia
J. G. Tajovského. Na zimnom štadióne zatiaľ chalani vyložili
lešenia a my sme začali chystať palety od Makity, ktoré sme
nakladali ako druhé. Leo odviezol palety na zimák a potom išiel na
GJGT za Dávidom po žinenky. Cestou späť vyložil Dávida pri
Námestí SNP, ten prebehol do Záhrady - Centra nezávislej kultúry,
kde nás už čakal kamarát Lukáš s autom s guľou - aby dokázal
potiahnuť vlečku s prekážkami od hasičov. Na štadióne chalani
vyložili žinenky a Natália sa odviezla s Leom a s Johnnym na
Magurskú, odkiaľ sme mali ďalšie žinenky, molitany a akrobatické
koberce. Ja s mojím tímom sme zatiaľ prešli ku hasičom, odkiaľ
sme brali tri bariéry a dve steny. Po dlhšom čakaní dorazil Dávid
s Lukášom aj s vlečkou a tak sme mohli naložiť najťažšie
prekážky. Na dvakrát sme ich odviezli do haly. Stále sa však
nemohli postaviť na plochu, pretože do 20:30 mal v hale prebiehať
hokejbalový tréning. Medzičasom Katka s Evkou zbehli do Zvolena po
jogurty a potom aj po Red Bully. Chladničky od Red Bullu sme
nakladali na vlečku s prekážkami od hasičov v druhej várke. Bolo
vtipné, ako sme ich tlačili na Strieborné Námestie - ľudia mali
celkom radosť. Keď bolo už takmer všetko v hale, chalanov sme
poslali domov, nech si oddýchnu a s ostatnými organizátormi sme si
dali menšiu poradu. Večer sme sa dozvedeli, že hala sa uvoľní
skôr a tak sme opäť zavolali Lea, aby sme naložili hobry z
Hofatexu, ktoré boli zložené na garáži u Dávida doma. Na pomoc
nám prišiel aj Johnny. Zložili sme ich už priamo na plochu
štadióna a o pár minút nabehli aj ostatní chalani, takže sme
začali makať - hobrou sa vypodložkovala čo najväčšia plocha,
postavili sme bariéry a poskladali sme kocky z paliet. Keďže už
bolo po 22:15, išli sme sa radšej domov vyspať.
Vstávanie
v piatok
5.7.2013 bolo
aspoň pre mňa bezproblémové, pretože som celú noc nevedel
zaspať. Prišiel som pred štadión, kde som sa stretol s Dyžom. O
niečo neskôr prišla aj Natália a Ďuri s Viktorom, ktorých sme
poprosili o pomoc pri stavbe. Dyžo dokrúcal bariéry a steny a my
sme podložkovali povrch štadióna hobrou. Keď dorazili Katka s
Evkou a Dávid s Lulu, ponosili žinenky a koberce. Dávid potom
pomohol Dyžovi so spájaním paliet. My s Ďurim a s Natáliou sme
sa pustili do stavby lešení a Viktor zostal na rozkladanie hobry
sám. Niečo pred obedom dorazil Mišo s Talianmi, ktorých sme
poslali na obed do Europa SC. V pláne mali, že ochutnajú niečo
typicky slovenské, ale nakoniec skončili v KFC. Pokračovali sme
teda s robotou a postupne sa hala začala zapĺňať parkouristami.
Baby na registračke mali čo robiť. Každý účastník (okrem
tých, ktorí sa regli po termíne), dostal tričko, náramok a
lístok na Jogo - mrazený jogurt zadarmo. Podvečer som sa s
niekoľkými parkouristami a s Talianmi išiel prejsť do Parku pod
Pamätníkom SNP. Niektorí chalani totiž chceli zísť na rukách
schody Pamätníku SNP. Našich hostí však očarili kocky v parku,
na ktorých začali trénovať precízy ? tiché, dlhé a elegantné.
Občas sme si niečo skočili aj my, ale keď nás to už prestalo
baviť, prešli sme ku schodom. Mário mal narazenú kostrč a tak to
radšej odložil na sobotu. Denis mal dva veľmi dobré pokusy a v
oboch spadol tesne pred koncom, hoci sme mu všetci držali palce.
Potom sa predviedol Marek, ktorý san a platformách ešte prešiel
do kruhu. Cestou späť sme stale videli, ako Taliani skáču na
schodoch. Vrátili sme sa teda do haly a voľný program pokračoval.
Naši hostia sa vrátili asi až po troch hodinách tréningu
precízov, za čo im patrí veľký obdiv. O 20:30 sme spravili
oficiálne otvorenie podujatia, povedal som pár slov do mikrofónu a
potom sme vyhlásili mená tých, ktorí sa nestihli zaregistrovať
včas. Čakal ich kondičný tréning - beh na Urpín. Na počudovanie
ho všetci zvládli veľmi dobre a pridali sa k nim aj iní
parkouristi, ktorý nemuseli. Po behu sme sa opäť vrátili do haly.
Okolo 23:30 sa zhasli svetlá a štadiónom sa začal ozývať rev a
pazvuky. So skupinkou parkouristov sme teda zostali vonku, kde mal
Mišo a Majka gitary. Hrali sme, spievali, bavili sa a pomaly sa nám
zatvárali oči. Chceli sme však vydržať čo najdlhšie, pretože
po polnoci mali doraziť decká z In Motion. Keď nám už bola zima,
presunuli sme sa do organizátorskej miestnosti, kde nám Baggy
povedal viac o jeho workshopoch, ktoré si pripravil na meeting a
spomínali sme aj na to, ako sa trénovalo kedysi.
Postupne
sa z piatka stala sobota
6.7.2013 a
únava si vybrala svoju daň. Začali sme hrať bowling s plastovými
barelmi z minerálky, bicyklovať sa po miestnosti a trepať dve na
tri. Baggyho zúfalé výkriky z okna "In Motiooon, In Motiooon"
však boli vypočuté a onedlho dorazilo auto s Jonasom, Tomom a
Dannym. Prví dvaja ostali spať v aute a my s Dannym sme si konečne
išli lahnúť do haly. Bolo niečo po 4:00, takže nás čakal iba
krátky spánok. Vstával som už pred 7:00. V hale bol pokoj
približne do 8:00, kedy sme začali púšťať nejaké jemnejšie
songy, rozdali sme deckám jogurty a naraňajkovali sme sa. O 9:00
sme vyrazili do Parku pod Pamätníkom SNP, kde nás čakala
rozcvička pod vedením Filippa Coena. Začal rozbehaním, behom
bokom a behom dozadu, ktorý dostatočne ukázal, akú slabú máme
kondičku. Pokračoval komplexnou rozcvičkou celého tela, počas
ktorej nám ukázal množstvo nových cvikov. Po rozohriatí sa, sme
prešli na schody. Tam sme s deckami striedali silové cviky -
quadrupedal, kraby, klikovanie v quadrupedal so zoskokmi, precízmy a
žabacími skokmi. Pražiace slnko námahu ešte zintenzívnilo. Na
záver nám Dodke spravil statický strečing, aby sme nedali šancu
svalovke. Po návrate do haly nasledoval obed, oddych a premietanie
parkourových dokumentov. Niektorí mali napriek tomu dosť síl na
to, aby stale skákali. Poobede nás čakal prvý workshop, ktorý
mal na starosti Baggy. Ešte predtým sme ale premietli narodeninové
video, ktoré natočili parkouristi z celého sveta pre Zdenku, moju
kamarátku, ktorá sa kedysi venovala parkouru, pokým sin a jednom
tréningu vážne nezranila koleno. Nečakaný darček je podľa jej
slov veľmi potešil a tak ešte raz ďakujem všetkým, ktorí sa na
jeho príprave spolupodieľali. Baggy san a workshope venoval
histórii parkouru a faktom, ktoré sme očividne nechápali.
SPomenul aj pravosť parkouru, jeho nesúťažný charakter a
nezmyselnosť predbiehania sa, kto je lepší. Hoci rozprával
dlhšie, jeho slovo bolo tak pútavé, že prilákalo pozornosť
mnohých parkouristov, ktorí ho počúvali. Po Baggym nastúpil
Dodke, ktorý rozprával o cvikoch na spevnenie jadra, ktoré doplnil
o názorné ukážky. Po workshopoch sa pokračovalo vo voľnom
tréningu a ukážkach pre verejnosť. Našlo sa pár odvážlivcov,
ktorí si jednotlivé techniky vyskúšali. Večer pripravili
Dávidovi a Natálini rodičia pre Talianov bryndzové halušky. Hoci
to bolo riziko, keďže nie sú na bryndzu zvyknutí, výborne si
pochutnali a toto jedlo priam ospevovali. S našími hosťami a
s ďalšími parkouristami sme sa potom vybrali na mrazený
jogurt Jogo do Europa SC. Talianom náramne chutil aj ten a keďže
večer chceli navštívit najväčší slovenský tanečný klub
Ministry, išli si nakúpiť nejaké lacné tričká. Z cien boli
priam nadšení, keďže boli približne trikrát nižšie, ako u
nich. Po návrate do haly pokračoval voľný program, Taliani sa
pripravili na nočnú tancovačku a keďže to zaregistrovali aj
ostatní parkouristi, chceli von zostať dlhšie. Súhlasil som teda,
že počkám do 2:00. Aby mi čas lepšie ubehol, navrhol som deckám,
aby sme si spravili nočný výstup na Urpín, odkiaľ vidno celú
Banskú Bystricu. Pridalo sa ku mne päť parkouristov z Bratislavy a
z okolia Trenčína, s ktorými sme išli úplne bez svetla. Po
výstupe sme chvíľu pozorovali hviezdy a vrátili sme sa späť do
haly.
To už bolo niečo po polnoci a začal sa tretí
meetingový deň.V nedeľu
7.7.2013 ráno
som si pospal nejaké 3 - 4 hodinky a zobudil som sa na to, že pár
parkouristov chcelo ísť do kostola. Odomkol som im teda halu a ja
som sa vybral nakúpiť nejaké jedlo pre organizátorov a našich
hostí. Cesotu z obchodu som sa stretol s Mišom, ktorý v noci z
nedele na pondelok mal odvážať Talianov, tak sme trochu pokecali a
prešli sme sa. Ráno sme deckám nechali viac času, aby si pospali.
Budíček sme spravili až po 8:30. V hale sa medzičasom objavili aj
moji rodičia s Ninkou, mojou sestričkou, ktorá posielala pusy na
všetky strany a veľmi si prítomnosť v hale užívala. V
zdecimovanom počte sme prešli pod Pamätník SNP, kde nám dal
rozcvičku opäť Fillipo, ale bola o dosť ľahšia, ako tá
sobotná. Po rozcvičke sa tréningu chopil Maroš, ktorý sa venuje
crossfitu. Trénovali sme výpady a skoky do diaľky, ktoré sme
kombinovali s behom. Nakoniec sme pri múriku nad schodami mali 10 -
minútový limit na to, aby sme spravili čo najviac klikov a
výskokov tak, aby sme postupne zvyšovali série z 3 + 3 na 6 + 6 a
až pokiaľ nevyprší čas. Týmto tréningom nás Maroš pekne
zničil a tak sme si mohli ísť pokojne vydýchnuť do haly. Po
obede a krátkej pauze sme pokračovali v premietaní videí a potom
nasledoval Baggyho druhý workshop, počas ktorého hovoril o
zodpovednosti za to, čo robíme, za to, ako prezentujeme parkour.
Počas workshopu vystúpil aj Rišo, ktorý rozprával o tom, ako
trénoval vo Francúzsku a ako sa súčasný tréning líši od toho,
aký bol kedysi, resp. vo Francúzsku. Po Baggyho prednáške sa
parkouristi presunuli na most pri hale, kde svoj silový workshop ?
tréning na kruh, viedol Dodke. Po ňom bola prestávka, počas
ktorej sa Fillipo chopil ukážok základných techník a pohybov pre
verejnosť. Čo ma veľmi potešilo, podarilo sa mu na ne zatiahnuť
aj moje sesternice, ktoré sa na akciu prišli pozrieť. Pokračovali
sme technickým workshopom, ktorý viedol Danny a venoval sa v ňom
technike dopadu, precízu a cat leapu. Hlavne dopady má v tejto dobe
veľa parkouristov príliš tvrdé. Hneď po workshope sme sa prešli
na Fončordu, na najznámejší banskobystrický spot - bludisko.
Trénovali sme na ňom hlavne rôzne precízy a cat leapy, ale našli
sa aj kreatívnejší ľudia. Po nejakom čase navrhol Lukáš, že
by sme si mohli zaklikovať po 300. Mne z úst vyletelo, že 300 je
málo, že si treba dať výzvu, o ktorej nevieme, či ju zvládneme
a tak to Maroš zmenil na 1 000. To tiež nie je veľa, ale po
niekoľkých vyčerpávajúcich dňoch. Kým ostatní trénovali na
bludisku, my traja sme klikovali a únava si opäť vybrala svoju daň
- na všetkom sme sa rehotali ako kone. Keď sme zvládli prvých
500, postupne sme sa pobrali domov. Celou cestou sme však klikovali,
signálom bolo, keď niekto z nás troch zatlieskal. Klikovali sme aj
v ESC, v pohyblivých dverách, ale aj na Námestí SNP. Po príchode
do haly chalanom napadlo, že by sme mohli zamakať a dať do polnoci
10 000 - spoločne. Prvých 3 003 sme už mali a postupne sa k nám
pridávali ostatník, ktorí klikovali tiež. Pred pol nocou sme
spravili záverečné vyhodnotenie celého podujatia, poďakovali sme
Talianom, rozdali sme papieriky na spätnú väzbu a sponzorským
oblečením sme odmenili dobrovoľníkov a ľudí, ktorí nám s
meetingom akokoľvek pomáhali. V spätnej väzbe väčšina
parkouristov chválila občerstvenie, workshopy a vodu od sponzorov.
Nepáčila sa im hala a obs..té záchody - nechutná vizitka
niektorých parkouristov. Pred polnocou sme vyhlásili celkový počet
klikov, ktoré sme spoločne spravili za večer. Bolo ich niečo vyše
13 500.
Po polnoci, v pondelok
8.7.2013,
sa začala voľná zábava. Kým som vonku kecal s chalanmi z Košíc
a Sniny, ostatní parkouristi sa bavili a natáčali vtipné videjká.
Potom sa mikrofónu chopil Halgi, ktorý si spravil "late night
show", počas ktorej spovedal známych parkouristov (Hanziho,
Diesa, Dannyho, Toma,...), takže o srandu bolo postarané. Niečo
pred 4:00 sme vypli hudbu a svetlá, pretože niektorí už chceli
ísť spať. Zobudil som sa až o 8:00 a hneď som išiel budiť
Dávida s Katkou. Do mikrofónu som musel vyhlásiť, aby sa decká
prevalili zo žineniek, pretože sme ich museli odviesť ako prvé.
Nebola to pre nich veľmi príjemná správa, ale čas na vypratanie
haly sme mali iba do 17:00. Veľmi milo nás prekvapilo, ako
rozospatí ľudia vstávali a sami od seba pomáhali, nosili žinenky,
rozoberali lešenia a zametali piliny. Som si istý, že bez ich
pomoci by sme to nezvládli. Doobeda sa hala postupne vyprázdňovala
a poobede sme v nej zostali sotva pätnásť - okrem organizátorov
tam zostala Majka a štyria chalani z Košíc a Sniny a naši
Banskobystričania. Spoločne sme povozili žinenky, po palety
prišiel Katkin bratranec a nakoniec sme odviezli aj veľké bariéry
a steny od hasičov. Tesne pred 17:00 bola hala prázdna a čistá.
Pobalili sme si teda svoje veci a všetci sme sa pobrali do Europa
SC, kde sme si dali posledné Jogo. Chalani išli na vlak a my -
organizátori s Johnnym, Dimom a neskôr aj s Owekom, sme ešte
pokecali a zhrnuli sme si celý meeting.
Ďakujeme vám decká,
že vďaka vám sme mohli pripraviť túto akciu, že ste nám s jej
organizáciou viacerí dobrovoľne pomáhali a že ste na nej svoje
skúsenosti a názory posúvali ďalej, aby sme trénovali pravdivo,
ako povedal Baggy:
"SME
JEDNA RODINA, WE START TOGETHER, WE FINISH TOGETHER!"
© Traceur.sk